nedeľa 6. apríla 2008

Pozdrav z Álp

Plný nos a bolesť hrdla mi znepríjemňoval celú nedeľu. Nuda dnes bola naozaj k nevydržaniu. Dokonca som mal na zlomok sekundy myšlienku, že sa pôjdem prejsť von, ale fakt, že vonka fúka odporne studený vietor a výťahy nám dnes prestali fungovať, som rýchlo tento pochabý nápad odignoroval.

Občas sa rád nudím, vyvaľujem sa, leňoším a pozerám filmy pre nenáročného diváka. Túto nesmierne zmysluplnú činnosť prerušil zvuk zvonenia mobilného telefonátu. Oneskorenci, ktorí si spomenuli na moje narodeniny spred viac ako týždňa, mi chcú gratulovať, práve v moment, keď mocný Vlkodav ide pomstiť svoju rodinu a tak zabije nejakého černokňažníka s tetovaním vlka na ruke. Vypínam dvd-čko a snažím sa pripraviť aspoň chlebíčky a podobné srandy pre gratulantov, avšak moje snaženie skončilo len nasypaním slaninových chipsov do misky.

Hostia prišli a celkom som sa aj zabavil, vzhľadom k dnešnému „akčnému“ dňu. Vypili sme fľašu môjho obľúbeného Trenčianskeho suchého a dostal som super čokoládu Milku. Bola v tvare kvádra a keď návšteva odišla, sadol som si k počítaču, otvoril tú tajuplnú krabičku a na moje prekvapenie sa v nej nachádzalo 24 malých čokoládiek Milka.

Predstavte si, čo sa dá s toľkými čokoládami robiť. Konečne nemusím zožrať celú čokoládu naraz a môžem každý deň zjesť iba jednu. To znamená, že mi vystačia na 24 dní. Skoro celý mesiac. Však to je úžasné. Alebo ich môžem darovať 24 kamarátom a známym, im spravím krajší, sladší deň a ja budem mať dobrý pocit, že som niekoho potešil. Však to je ešte úžasnejšie. Alebo môžem tie čokoládky jnolk a insdlpo a ešte adajdpoad ..... prepáčte tie preklepy, ale polku klávesnice mi zakrýva 24 prázdnych obalov.