Nebo je modré, voda mokrá ...

Dnes som sa zobudil skoro ráno, nemohol som spať a čumel som len na drobný, čierny fľak na bielom plafóne. Pripomínal hlavu koňa. Myslím, že to bol kôň, ale takisto ten fľak, zanechaný možno zaschnutými vnútornosťami otravného hmyzu ,či nešikovnosťou maliara, mohol pripomínať niečo iné. Civel tam z výšky na mňa a ja som si hovoril, že keby som nemal takú náladu pod psa akú mám, tak by som ešte sladko spal a nemyslel na sprostosti.

Bola sobota a ja som bol dohodnutý s chalanmi, isť sa niekam zabaviť. Cez neďaleké hory presvitali už len posledné lúče slnka, byt zíval prázdnotou a ja som mal namierené do kúpeľne sa aspoň trocha oddialiť výzoru bezdomovca. Vždy ma fascinuje, čo dokáže žena spraviť s chlapom. Vypestoval som si schopnosť, lepšie povedané zručnosť, oholiť sa bez toho, aby som sa pozeral do zrkadla. Neznášam toho čuráka, čo tam na mňa vždy zíza a pripomína mi, aký som idiot. Sebavedomie mám nulové a význam slova hrdosť si musím pred odchodom vyhľadať v googli.

Z obľúbeného baru, kde som vypil niekoľko vodiek s džúsom (nie som sedlák a nebudem piť vodku samotnú), som si to zamieril na diskotéku. Po asi už šiestom striku, som sa ocitol na parkete. Ľudia sa tlačili na seba, pach potu sa miesil s rôznymi druhmi parfumu, letmé dotyky sa zdali byť náhodne, stroboskop robil z parketových nemehlov, levov parketu a filtroval len niektoré pohľady smerujúce priamo do mojich očí.

Je zvláštne, ako sa ženy lepia na chlapov, ktorí nemajú na ne chuť. Dokázal som odolať dvom, lepili sa na mňa, snažili sa ma zviesť. Ja som mal chuť len piť a zabávať sa. Koncentrácia alkoholu v krvi stúpala a tretej som už nedokázal odolať. Pohľady nám splynuli, pristúpil som k nej. Boky sa spoločne hýbali v rytme hudby. Ruka hladila jej brucho, mal som dovolené sa jej dotknúť, kde len budem chcieť. Predstavila sa mi ako Miriam, musím priznať, že to bola tá posledná vec, čo ma zaujímalo, bola to blondínka s pekným zadkom a veľkým výstrihom.

Sám neviem prečo, ale vycúval som z toho. Nemal som nijakú chuť to dotiahnuť do konca. Sadol som si k stolu, kde sedeli chalani, a dorazil poslednú vodku s džúsom. Miriam obiehala ešte niekoľko krát okolo stolu a zanechával za sebou vlhkú stopu ako slimák. Zavolám si taxík, pri odchode zbadám Miriam, ako pri bare popíja fernet-tonik s inou troskou, hrdiacou sa zaradením do populácie s vyšším obsahom testosterónu v krvi.

Zaspávam a rozmýšľam, či by ma tá parketová zvodkyňa donútila sa opäť cítiť ako ten fľak na strope, ktorý tu na mňa civí nemo a s úžasom, alebo som ju mal proste a jednoducho pretiahnuť a dúfať, že sa mi tým zvýši sebavedomie. Už viem čo presne mi pripomína tá škvrna nado mnou, nemá tvar hlavy koňa, ale osla.