Na nástupišti dva kolaj tri stojí audina

S kamarátmi stojím na námestí, popíjame punč zo stánku a hodnotíme okoloidúce vysokoškoláčky, mieriace na vlakovú stanicu.. Vyskúšame každý druh (punču samozrejme, nie vysokoškoláčok). Najprv mandarínkový, potom jahodový a nakoniec ananásový. Každý bol rovnaký, len na dne sa vždy povaľovalo iné ovocie. Práve keď sa snažím dostať z prázdneho plastikového pohára posledný kúsok ananásu, slnko sa skrylo za neďaleké Tesco. Rozlúčil som sa a šiel domov.

Stojím na stanici, pozriem na tabulu odchodov vlakov a nájdem si ten svoj. Okolo prešla neskutočne krásna čiernovláska. Taká baba sa na železničnej stanici nevidí tak často, mala na sebe koženú bundu, ktorá zakrývala jej pokožku, s ktorou by bezpochýb mohla ísť robiť reklamu na najnovší opaľovací krém. Hneď som ju vymazal z hlavy, hovoriac si, že takú nikdy nemôžem dostať.

Vlak to bol osobný a preto nemal kupé, ale len sedadlá otočené oproti sebe. Vybral som si jeden pár, vyzliekol bundu a zavesil ju na vešiak nad operadlom. Vošla čiernovláska a zamierila si to rovno o jedno sedadlo ďalej, takže som mal výhľad na ňu. Pri tom ako si sadala sa na mňa pozrela tým pohľadom, ktorý každý poznáme. V hlave a slipoch sa mi všetko začalo búriť. Naprávala si náušnicu, pritom pozrela na mňa. Vyťahovala si z bundy telefón a opäť si neodpustila pohľad na mňa. Sebavedomie mi exponenciálne rástlo. Nútilo ma premýšľať ako ju dostanem. Každým jej pohľadom rástlo a približovalo sa k lokálnemu maximu.

Pred mojou cieľovou stanicou si začala obliekať bundu, čo nasvedčovalo tomu že vystupuje tam kde ja. Samozrejme aj pri tom sa na mňa pozerala. Mal som to naplánované do bodky. Pri vystupovaní sa zas pozrie na mňa a potom začne akcia "dobývanie bohyne". Pozrela sa, vystúpili sme a ja som šiel za ňou. Už som pozbieral všetku odvahu ju osloviť.

Do očí mi zasvietil reflektor a okolo mňa prešla čierna audina s 3-litrovím motorom a cez predné sklo bolo možné vidieť len obrovský pupok v pásikavom tričku. Auto zastavila priamo pred ňou. Bohyňa nastúpila do neho a odfrčala si odpracovať svoju najnovšiu koženú bundu.

Jameson a 7 dní mizérie

Písal sa rok 1780. Írsky sedliaci od rána pracovali na jačmenných poliach a na vozy, veľké ako dom nakladali klasy, ktoré potom odvážali do skladov. Sklady museli byť vybavené špeciálnym vetraním, keďže obilie vytváralo výbušnú atmosféru a pri sebe menšej iskre by bola celá práca za posledné mesiace rozmetaná po okolí.

Na ruke som ucítil teplo. To teplo bolo od krbu, kde praskalo suché bukové drevo a jeho vôňa zaplňovala miestnosť. Kožené kreslo, na ktorom som sedel, bolo otočené priamo k veľkým preskleným dverám, cez ktoré bol priamy výhľad na záhradu. Bola noc. Mesiac sa odrážal od hladiny bazénu a holé konáre sa nechávali unášať jemným vetrom. Mozartovo Reqiem robilo kulisu a írska whiskey Jameson spoločníka.

Ak chcete aby vám jačmeň naklíčil, treba ho poliať vodou a nechať štyri dni namočený. Následne sa suší v peci bez prístupu dymu. Naklíčený a usušený jačmeň sa pomelie, zaleje horúcou vodou a za stáleho miešania sa nechá skvasiť v obrovských nádobách, zvaných „mash tuns“. Po štyroch hodinách sa zmes scedí.

Chuť jačmeňa nechávam rozplynúť na jazyku a pohárik odkladám vedľa na stolík. Lilian som nevidel už týždeň. Naposledy sme spolu boli v hotelovej reštaurácií a ráno keď som sa zobudil na klavíri bola preč. Na konferencií ju zastupoval nejaký anorektický mladík. Zjavne zaskočený touto úlohou pokašlal čo sa dalo. Keď som sa ho pýtal kde je Lilian, jediné čo mi povedal je, že mala neodkladné povinnosti a musela náhle odcestovať do filiálky v Toronte.

Všetky írske whiskey sa destilujú trikrát. Na to je zákon. Toto je hlavný rozdiel oproti ostatným whiskám - škótska sa destiluje dva razy a americký bourbon dokonca len raz. Takto čerstvo vydestilovaný alkohol je prakticky bez vône, má ostrú chuť a je pripravený na ďalšiu fázu - zrenie.

Oheň pomaly dohorieva a vo fľaši tiež neostáva moc alkoholu. Cítim sa bezradne a desí ma myšlienka že Lilian už nikdy neuvidím. Spomínam na jej jemnú pokožku, na jej krásne, dlhé čierne vlasy. Jej vôňu cítim všade kde som. Je ako živočích parazitujúci v mojej hlave, ktorého sa neviem zbaviť. Neviem sa sústrediť na prácu a preto som utiekol sem na horskú chatu. Snažím sa prísť na iné myšlienky, ale jediné na čo dokážem myslieť je ona.

Írska Whiskey, na rozdiel od amerického bourbonu, nikdy nezreje v nových sudoch. Odležať sa necháva v použitých sudoch po portskom, sherry alebo priamo po samotnom bourbone. Podľa írskych zákonov musí whiskey zrieť minimálne tri roky, ale väčšina značiek strávi v sudoch päť až sedem rokov. Tieto sudy sa môžu použiť nanajvýš päťkrát, pretože neskôr už strácajú svoju schopnosť vytvoriť v alkohole tú pravú jemnú chuť.

Oheň dohorel a z ohniska stúpa len sivý dym. Fľaša ja prázdna a mne sa pomaly zavierajú oči. Táto whiskey je stará 10 rokov a bola vyrábaná z neuveriteľnou trpezlivosťou a láskou a pre mňa sa stala nástrojom. Nástrojom, ktorým sa snažím zabudnúť na Lilian.

Klavírny koncert v G-dur

Celý mokrý som prišiel na hotelovú izbu číslo 14. Prekliaty kyslý dážď ma premočil až na kožu, ktorá už bola z kaviarne napáchnutá cigaretovým dymom. O oblečení ani nevravím. To putovalo rovno do koša na bielizeň a v zápätí mi chrbát masírovala horúca voda zo sprchy.

Sedel som za stolom v uteráku omotanom okolo pása a robil posledné úpravy okolo zmlúv. Medzitým slnko zapadlo a môj žalúdok začal mať chuť na dobrý steak s červeným vínom. Obliekol som si čistý oblek a košeľu, zapol manžetové gombíky a pritiahol kravatu ku krku. Cestou do hotelovej reštaurácie sa mi niekto prihovoril: „Už dva dni si tu ubytovaný a to sa ani nezastavíš na pohárik škótskej?“ Bol to majiteľ hotela. Poznáme sa už dlho. Chodím do tohto mesta dosť často na jednania a prevažné využívam jeho hotel. Keďže miluje golf dosť často ho zas ja vídavam na ihrisku, ktorého som spolumajiteľ. Za ten čas sme si vytvorili dobré priateľské vzťahy a v jeho hoteli mám výhody, ktoré bežný hosť nemá.

Po potrasení rukou na rozlúčku s majiteľom som sa odobral do hotelovej reštaurácie. Je štýlovo ladená a dominuje jej na jednom konci mohutný drevený bar a na konci druhom čierne piano. Celá miestnosť je vyplňovaná tlmeným svetlom, štrngotaním vidličiek a nožov o viedenský porcelán a tónmi piana. Dnes nebolo veľa hostí. Akýsi pár okolo štyridsiatky sedel pri stole vedľa piana a popíjali biele víno. Pod obrazom „Raňajky v tráve“ od Maneta sedel chlap okolo päťdesiatky distingvovane oblečený s drahými hodinkami na ruke a porcelánovým chrupom, ktorý ceril na oproti asi dvadsať ročnú sediacu, už nie moc distingvovane oblečenú. Potom tu bol pán sediaci nad kávou, čítajúc noviny. V rohu medzi klavírom a vysokou rustikálnou lampou sedeli ... „Toto nemôže byť náhoda“, pomyslel som si.

Sedela tam čiernovlasá Lilian s nejakou blond kamarátkou. Došlo mi to. To s ňou pred obedom telefonoval a dohodli sa na večeri. Lilian mala na sebe zelené dlhé šaty s vysokým vykrojením, cez ktoré jej bol občas vidieť lem pančuchy na podväzkoch. Okolo krku sa jej vinul ako had náhrdelník vyrobený z bielych morských akoya perál. Chvíľu som strnulo ostal stáť, ale potom keď sa nám pohľady skrížili suverénne som vykročil k ich stolu. Lilian ma predstavila kamarátke Victorii a ponúkla, že sa môžem najesť s nimi. Victoria bola atraktívna žena, mala okolo 27 rokov. Blond vlnité vlasy si stále upravovala, aby jej nepadali do očí a modré oči sa stále zvodne pozerali do mojich. Prišiel čašník a ja som objednal fľašu Magari. Magari je víno troch odrôd zrejúcich oddelene a na prelome januára a februára sú scelené a víno zreje osemnásť mesiacov v sudoch a až potom šesť mesiacov vo fľašiach. Má chuť po čerstvých bylinách, cédrovom dreve a tabaku.

Pri tanieri vyhlásených špecialít šéfkuchára sme sa bavili o rôznych veciach. Hovorili sme o najzaujímavejších knihách, o najvtipnejších divadelných hrách a o najdramatickejšom opernom predstavení. Počas celého rozhovoru som si nemohol nevšimnúť pohľad Victorie a každé druhé slovo mierene na moju osobu sa dalo chápať ako dvojzmysel. Lilian si toho všimla tiež a pre zmenu sa tvárila odmerane. Po prvej fľaši vína som ucítil, ako mi Victoria bosou nohou kĺže okolo členku. Stúpala čoraz vyššie a ja som mal čo robiť, aby nebolo na mne nič poznať. Ospravedlnil som sa snažiac zachrániť situáciu odchodom na toaletu. Po návrate z toalety Lilian sedela pri stole už sama: „Victoria musela odísť, vraj má neodkladné povinnosti.“

S krásnou čiernovláskou sme pokračovali v rozhovore a bola oveľa milšia a koketnejšia. Hladina vína v druhej fľaši klesala a nálada naopak stúpala. Nevšimli sme si, že reštaurácia sa úplne vyprázdnila a boli sme tam len sami a jeden čašník. Na nohe som opäť ucítil hladenie chodidla, ale tentokrát to nebola Victoria. Rozhovor stíchol a obaja sme sa tomu druhému uprene a žiadostivo pozreli do očí. Zodvihol som sa a pri bare som čašníkovi do náprsného vrecka na košeli vložil pár bankoviek. Ten mi za to dal do rúk kľúč od vchodu reštaurácie a odišiel.

V reštaurácií bolo len slabé svetlo. Pristúpil som k Lilian, chytil som ju za pás a počas bozkávania sme sa presunuli k čiernemu pianu, ktoré bolo vyleštené ako zrkadlo. Zdvihol som ju a vysadil na krídlo piana. Bozkávanie sa stupňovalo a prerástlo do vášne. Bolo tak vášnivé, že ticho občas preryl zvuk narážania zubov. Začal som jej vyzliekať šaty. Najprv jedno ramienko, potom druhé a šaty samé skĺzli po jej jemnej pokožke. Ona mi rozopla manžetové gombíky, povolila kravatu a vyzliekla košeľu. Jej ruky zamierili k môjmu opasku a čo nevidieť som bol nahý, iba s kravatou okolo krku. Odopol som jej podprsenku a videl jej krásne pevné prsia. Začal som ju hladiť a bozkávať po celom tele. Na končekoch prstov som cítil, ako jej chlad klavíru spôsobuje husiu kožu. Chytila ma za kravatu a pritiahla ma bližšie. Vnikol som do nej. Náš dych sa začal zrýchľovať, a postupne sa stával prerušovaným. Jej čierne vlasy ladili s farbou klavíra a jej pery zase s ňou vytvárali kontrast. Bola taká krásna, jej vôňa bola cítiť všade okolo, úplne si ma podmanila. Nedokázal som myslieť na nič iné len na ňu, na jej hebké stehná na jej ladný chrbát, na jej úžasné prsia na jej vlhké pery. Naše telá splynuli a stali sa jedným. Každým dotykom, každým pohladením, akoby som vnikal priamo do nej. Stával som sa jej podstatou a ona mojou. Teplo prenikalo mojím telom a menilo sa v rozkoš a rozkoš sa menilo v extázu vedúcu k spoločnému vyvrcholeniu.

Ležali sme na klavíri. Pozeral som do jej sklenených očí, cez ktoré som videl skrz ňu. Už to nebola tá odmeraná, prehnane sebavedomá žena. Bola to Lilian, nežná, krásna a nevinná. Položila si hlavu na moju hruď a zaspala. Chvíľu som ju pozoroval ako spí a potom som zavrel oči aj ja.

Femme Fatale

„Prevažne veľká oblačnosť a ojedinele slabé zrážky. Najvyššia denná teplota plus pätnásť až plus osemnásť stupňov“. Zobudil ma ženský hlas, oznamujúci predpoveď na dnes z rádia, ktoré som si nastavil ako ranný budík na šiestu. Vstal som z postele, pozrel cez okno hotelovej izby: „Toto majú byť ojedinele slabé zrážky?“. Na plechovú strechu dopadali kvapky dažďa veľké ako žetóny do rulety a vydávali tupý zvuk.

Pred hotelom stála pripravená limuzína a vodič s roztvoreným dáždnikom už priamo pred vchodom. Mal som na sebe najlepší oblek a plný prehnanej sebadôvery som bol pripravený na dnešné jednanie.

Pracujem vo firme zaoberajúcej sa vykupovaním, alebo fúziou podnikov, ktoré sú tesne pred krachom, alebo z rôznych dôvodov sa ich majiteľ chce zbaviť. My ich potom ďalej predávame s dostatočným ziskom. Mojou hlavnou úlohou je zjednať najlepšiu cenu. Často krát je majiteľ rád že ho oprostíme od záväzkov a firmu získame pod cenu.

Limuzína ma doviezla pred vysokú budovu. Prestalo pršať a na jej oknách sa odrážali slnečné lúče, ktoré ma oslepili. Suverénnym krokom som vstúpil do budovy a zamieril si to priamo do konferenčnej sály.

Túto zákazku som bral ako rutinu. V miestnosti sedelo pár korpulentných mužov okolo päťdesiatky s lacnými oblekmi a vyjadrovaním nedoštudovaného inžiniera, ktorý sa snaží do každej vety napchať aspoň jedno cudzie slovo, ktorému sám nerozumie. To je bežný profil týchto pseudopodnikateľov, s ktorými prichádzam do styku dennodenne.

„Toto budem mať hotové za chvíľu a na obed už môžem sedieť v lietadle späť“ pomyslel som si, keď mi bol predstavený majitel firmy a podľa jeho prejavu možno dedukovať že do firmy chodí raz za čas a to tiež len otravovať mladé sekretárky.

Začal som sa pripravovať a s jemným náznakom úsmevu víťazstva rozkladal potrebné formuláre na stôl. V tom niekto okolo mňa prešiel, jej parfum ma paralyzoval a mne sa na chvíľu zastavil čas, dych spomalil a v ruke som kŕčovito zvieral list papieru. Bola to ona. Prekrásna čiernovláska, ktorá si včera vybrala svoju dávku sexu na hotelovej toalete, tak ako keď si feťák pichne svoju drogu po abstinenčných bolestiach.

Zbadala ma, a jej malé zaváhanie pri vyberaní dokumentov zo spisovky nasvedčovalo tomu že ma spoznala, ale tvárila sa že ma vidí prvý krát. „Som Lilian Achlae, výkonná riaditeľka spoločnosti ETC“. Začala svoj príhovor predstavením. „Dnes budeme rokovať o fúzií spoločnosti ETC so spoločnosťou ...“ a tu už som prestal vnímať a sústredil som sa len na jej dokonalé telo a zmyselný pohľad. S takou gráciu a noblesou popisovala všetky grafy a tabuľky, ktoré mala starostlivo príprave. Ja som ich absolútne ignoroval. Nemohol som sa sústrediť a premýšľal som akým spôsobom si predlžím účinkovanie na tejto zákazke.

Skončila. Na rade boli argumenty odkupujúcej spoločnosti. Zostal som strnulý a nevedel čo povedať. Toto sa mi stalo prvý krát pri rokovaniach. Vždy som vystupoval suverénne a priamo. Táto žena spravila zo mňa mladého strémovaného chlapca stojaceho pred maturitnou komisiou. Pozbieral som posledné zvyšky triezveho rozumu a vyhovoril som sa na nejasnosti v zmluvách a odložil pokračovanie rokovanie na zajtrajšok.

Naproti spoločnosti bola útulná kaviareň a ja som mal v pláne ju navštíviť a rozmyslieť si ďalšiu stratégiu. Sedel som v koženom kresle, čítal dennú tlač a upíjal z môjho Latte. „Môžem si prisadnúť“ spýtal sa ma ženský hlas. Bola to Lilian a ja som kývnutím hlavy súhlasil. Odložila si kabát, sadla si oproti mne objednala kávu.
„Dúfam že sa rýchlo dohodneme na tej fúzií“ v jej hlase bola cítiť neskutočná energia. Celý čas sme sa bavili len obchodne, ale vo farbe a tóne našich hlasov bolo možné zreteľné rozpoznať sexuálny podtext. Jej pery boli také zvodné a ja som mal nesmiernu chuť ju opäť pobozkať. Obaja sme cítili to isté, ale ani jeden sa neodvážil urobiť prvý krok. Už sme neboli dvaja neznámi, ktorý len podľahli základným inštinktom. Boli sme rivali. Ona chcela odo mňa získať čo najviac peňazí a ja som chcel od nej kúpiť firmu čo najlacnejšie.

Zazvonil jej telefón. „Áno“ nastalo chvíľkové odmlčanie, kým ten na druhom konci povedal čo chce. „Na večeru s tebou pôjdem rada. Dohodneme sa na ôsmu večer“. Povedala zámerne nahlas aby som to počula aj ja.

Rozlúčili sme sa a ja som ostal v kaviarni sám. Na stole ostali dve šálky kávy. Jedna nedopitá a jedna prázdna s odtlačkom z ružu na okraji, zanechaný jej hebkými mäkkými perami. Cez veľké presklené okno vedľa nášho stolu som pozoroval ako na prudkým slnkom vyhriaty asfalt dopadajú kvapky práve začínajúceho dažďa a v zapätí sa menia na paru, až kým sa nezačali zhusťovať a asfalt sa už im nestíhal brániť.