Klavírny koncert v G-dur

Celý mokrý som prišiel na hotelovú izbu číslo 14. Prekliaty kyslý dážď ma premočil až na kožu, ktorá už bola z kaviarne napáchnutá cigaretovým dymom. O oblečení ani nevravím. To putovalo rovno do koša na bielizeň a v zápätí mi chrbát masírovala horúca voda zo sprchy.

Sedel som za stolom v uteráku omotanom okolo pása a robil posledné úpravy okolo zmlúv. Medzitým slnko zapadlo a môj žalúdok začal mať chuť na dobrý steak s červeným vínom. Obliekol som si čistý oblek a košeľu, zapol manžetové gombíky a pritiahol kravatu ku krku. Cestou do hotelovej reštaurácie sa mi niekto prihovoril: „Už dva dni si tu ubytovaný a to sa ani nezastavíš na pohárik škótskej?“ Bol to majiteľ hotela. Poznáme sa už dlho. Chodím do tohto mesta dosť často na jednania a prevažné využívam jeho hotel. Keďže miluje golf dosť často ho zas ja vídavam na ihrisku, ktorého som spolumajiteľ. Za ten čas sme si vytvorili dobré priateľské vzťahy a v jeho hoteli mám výhody, ktoré bežný hosť nemá.

Po potrasení rukou na rozlúčku s majiteľom som sa odobral do hotelovej reštaurácie. Je štýlovo ladená a dominuje jej na jednom konci mohutný drevený bar a na konci druhom čierne piano. Celá miestnosť je vyplňovaná tlmeným svetlom, štrngotaním vidličiek a nožov o viedenský porcelán a tónmi piana. Dnes nebolo veľa hostí. Akýsi pár okolo štyridsiatky sedel pri stole vedľa piana a popíjali biele víno. Pod obrazom „Raňajky v tráve“ od Maneta sedel chlap okolo päťdesiatky distingvovane oblečený s drahými hodinkami na ruke a porcelánovým chrupom, ktorý ceril na oproti asi dvadsať ročnú sediacu, už nie moc distingvovane oblečenú. Potom tu bol pán sediaci nad kávou, čítajúc noviny. V rohu medzi klavírom a vysokou rustikálnou lampou sedeli ... „Toto nemôže byť náhoda“, pomyslel som si.

Sedela tam čiernovlasá Lilian s nejakou blond kamarátkou. Došlo mi to. To s ňou pred obedom telefonoval a dohodli sa na večeri. Lilian mala na sebe zelené dlhé šaty s vysokým vykrojením, cez ktoré jej bol občas vidieť lem pančuchy na podväzkoch. Okolo krku sa jej vinul ako had náhrdelník vyrobený z bielych morských akoya perál. Chvíľu som strnulo ostal stáť, ale potom keď sa nám pohľady skrížili suverénne som vykročil k ich stolu. Lilian ma predstavila kamarátke Victorii a ponúkla, že sa môžem najesť s nimi. Victoria bola atraktívna žena, mala okolo 27 rokov. Blond vlnité vlasy si stále upravovala, aby jej nepadali do očí a modré oči sa stále zvodne pozerali do mojich. Prišiel čašník a ja som objednal fľašu Magari. Magari je víno troch odrôd zrejúcich oddelene a na prelome januára a februára sú scelené a víno zreje osemnásť mesiacov v sudoch a až potom šesť mesiacov vo fľašiach. Má chuť po čerstvých bylinách, cédrovom dreve a tabaku.

Pri tanieri vyhlásených špecialít šéfkuchára sme sa bavili o rôznych veciach. Hovorili sme o najzaujímavejších knihách, o najvtipnejších divadelných hrách a o najdramatickejšom opernom predstavení. Počas celého rozhovoru som si nemohol nevšimnúť pohľad Victorie a každé druhé slovo mierene na moju osobu sa dalo chápať ako dvojzmysel. Lilian si toho všimla tiež a pre zmenu sa tvárila odmerane. Po prvej fľaši vína som ucítil, ako mi Victoria bosou nohou kĺže okolo členku. Stúpala čoraz vyššie a ja som mal čo robiť, aby nebolo na mne nič poznať. Ospravedlnil som sa snažiac zachrániť situáciu odchodom na toaletu. Po návrate z toalety Lilian sedela pri stole už sama: „Victoria musela odísť, vraj má neodkladné povinnosti.“

S krásnou čiernovláskou sme pokračovali v rozhovore a bola oveľa milšia a koketnejšia. Hladina vína v druhej fľaši klesala a nálada naopak stúpala. Nevšimli sme si, že reštaurácia sa úplne vyprázdnila a boli sme tam len sami a jeden čašník. Na nohe som opäť ucítil hladenie chodidla, ale tentokrát to nebola Victoria. Rozhovor stíchol a obaja sme sa tomu druhému uprene a žiadostivo pozreli do očí. Zodvihol som sa a pri bare som čašníkovi do náprsného vrecka na košeli vložil pár bankoviek. Ten mi za to dal do rúk kľúč od vchodu reštaurácie a odišiel.

V reštaurácií bolo len slabé svetlo. Pristúpil som k Lilian, chytil som ju za pás a počas bozkávania sme sa presunuli k čiernemu pianu, ktoré bolo vyleštené ako zrkadlo. Zdvihol som ju a vysadil na krídlo piana. Bozkávanie sa stupňovalo a prerástlo do vášne. Bolo tak vášnivé, že ticho občas preryl zvuk narážania zubov. Začal som jej vyzliekať šaty. Najprv jedno ramienko, potom druhé a šaty samé skĺzli po jej jemnej pokožke. Ona mi rozopla manžetové gombíky, povolila kravatu a vyzliekla košeľu. Jej ruky zamierili k môjmu opasku a čo nevidieť som bol nahý, iba s kravatou okolo krku. Odopol som jej podprsenku a videl jej krásne pevné prsia. Začal som ju hladiť a bozkávať po celom tele. Na končekoch prstov som cítil, ako jej chlad klavíru spôsobuje husiu kožu. Chytila ma za kravatu a pritiahla ma bližšie. Vnikol som do nej. Náš dych sa začal zrýchľovať, a postupne sa stával prerušovaným. Jej čierne vlasy ladili s farbou klavíra a jej pery zase s ňou vytvárali kontrast. Bola taká krásna, jej vôňa bola cítiť všade okolo, úplne si ma podmanila. Nedokázal som myslieť na nič iné len na ňu, na jej hebké stehná na jej ladný chrbát, na jej úžasné prsia na jej vlhké pery. Naše telá splynuli a stali sa jedným. Každým dotykom, každým pohladením, akoby som vnikal priamo do nej. Stával som sa jej podstatou a ona mojou. Teplo prenikalo mojím telom a menilo sa v rozkoš a rozkoš sa menilo v extázu vedúcu k spoločnému vyvrcholeniu.

Ležali sme na klavíri. Pozeral som do jej sklenených očí, cez ktoré som videl skrz ňu. Už to nebola tá odmeraná, prehnane sebavedomá žena. Bola to Lilian, nežná, krásna a nevinná. Položila si hlavu na moju hruď a zaspala. Chvíľu som ju pozoroval ako spí a potom som zavrel oči aj ja.