sobota 9. februára 2008

Jameson a 7 dní mizérie

Písal sa rok 1780. Írsky sedliaci od rána pracovali na jačmenných poliach a na vozy, veľké ako dom nakladali klasy, ktoré potom odvážali do skladov. Sklady museli byť vybavené špeciálnym vetraním, keďže obilie vytváralo výbušnú atmosféru a pri sebe menšej iskre by bola celá práca za posledné mesiace rozmetaná po okolí.

Na ruke som ucítil teplo. To teplo bolo od krbu, kde praskalo suché bukové drevo a jeho vôňa zaplňovala miestnosť. Kožené kreslo, na ktorom som sedel, bolo otočené priamo k veľkým preskleným dverám, cez ktoré bol priamy výhľad na záhradu. Bola noc. Mesiac sa odrážal od hladiny bazénu a holé konáre sa nechávali unášať jemným vetrom. Mozartovo Reqiem robilo kulisu a írska whiskey Jameson spoločníka.

Ak chcete aby vám jačmeň naklíčil, treba ho poliať vodou a nechať štyri dni namočený. Následne sa suší v peci bez prístupu dymu. Naklíčený a usušený jačmeň sa pomelie, zaleje horúcou vodou a za stáleho miešania sa nechá skvasiť v obrovských nádobách, zvaných „mash tuns“. Po štyroch hodinách sa zmes scedí.

Chuť jačmeňa nechávam rozplynúť na jazyku a pohárik odkladám vedľa na stolík. Lilian som nevidel už týždeň. Naposledy sme spolu boli v hotelovej reštaurácií a ráno keď som sa zobudil na klavíri bola preč. Na konferencií ju zastupoval nejaký anorektický mladík. Zjavne zaskočený touto úlohou pokašlal čo sa dalo. Keď som sa ho pýtal kde je Lilian, jediné čo mi povedal je, že mala neodkladné povinnosti a musela náhle odcestovať do filiálky v Toronte.

Všetky írske whiskey sa destilujú trikrát. Na to je zákon. Toto je hlavný rozdiel oproti ostatným whiskám - škótska sa destiluje dva razy a americký bourbon dokonca len raz. Takto čerstvo vydestilovaný alkohol je prakticky bez vône, má ostrú chuť a je pripravený na ďalšiu fázu - zrenie.

Oheň pomaly dohorieva a vo fľaši tiež neostáva moc alkoholu. Cítim sa bezradne a desí ma myšlienka že Lilian už nikdy neuvidím. Spomínam na jej jemnú pokožku, na jej krásne, dlhé čierne vlasy. Jej vôňu cítim všade kde som. Je ako živočích parazitujúci v mojej hlave, ktorého sa neviem zbaviť. Neviem sa sústrediť na prácu a preto som utiekol sem na horskú chatu. Snažím sa prísť na iné myšlienky, ale jediné na čo dokážem myslieť je ona.

Írska Whiskey, na rozdiel od amerického bourbonu, nikdy nezreje v nových sudoch. Odležať sa necháva v použitých sudoch po portskom, sherry alebo priamo po samotnom bourbone. Podľa írskych zákonov musí whiskey zrieť minimálne tri roky, ale väčšina značiek strávi v sudoch päť až sedem rokov. Tieto sudy sa môžu použiť nanajvýš päťkrát, pretože neskôr už strácajú svoju schopnosť vytvoriť v alkohole tú pravú jemnú chuť.

Oheň dohorel a z ohniska stúpa len sivý dym. Fľaša ja prázdna a mne sa pomaly zavierajú oči. Táto whiskey je stará 10 rokov a bola vyrábaná z neuveriteľnou trpezlivosťou a láskou a pre mňa sa stala nástrojom. Nástrojom, ktorým sa snažím zabudnúť na Lilian.

Žiadne komentáre: